Rozprávam sa s deťmi. Pýtam sa, počúvam, dozvedám sa, pýtajú sa deti, počúvajú, tiež sa dozvedajú. O mne, sebe o niečom o nás. Čo k tomu mám, sú opäť len skúsenosti a rozhovory s ľuďmi. V štúdiu som prešla vysokým školstvom. Učím sa, ako sa učiť. 🙂 Robí mi radosť sledovať a vidieť u detí, ako prichádzajú na to, ako sa učia ony samé. Veľká rozmanitosť. Som skôr človek pozornosťou v procese než vo výsledku. Hľadám rytmus medzi chaosom a poriadkom, pretože vnímam, že potrebujeme obidva. Rada by som podporila moje ruky k šitiu a hmatu. Žijeme s manželom a dvomi synmi striedavo v Tišnove a na Kořenci.
„Keď si ľudia sadnú spolu, robia (kreslia, varia, píšu, počúvajú, počítajú, šijú, uvažujú..) pozorujúc a počúvajúc jeden druhého, keď začnú rozhovory, z ktorých vyvstanú skutočné otázky, atmosféra sa stane bezpečnou a ľudia môžu prísť sami k sebe a poobzerať sa. Je to pocit, že všetko je teraz správne a je to veľmi jednoduché ako to je. Človek je jednoducho prítomný. „(Merete Lovlie, intuitívna pedagogika)
